Úvod editora
Ako pokračujeme v sérii o zákazoch Talibanu v oblasti vzdelávania a zamestnávania žien (kliknite sem pre viac informácií), pre naše pochopenie a ďalšie kroky je nevyhnutné, aby sme priamo počuli afganské ženy, ktoré najlepšie vedia, akú škodu tieto zákazy spôsobujú; nielen na postihnuté ženy a ich rodiny, ale na celý afganský národ. Toto vyhlásenie koalície afganských ženských organizácií plne popisuje tieto škody, širší obraz represie žien a nádeje žien, že delegácia OSN na vysokej úrovni, ktorá precestovala krajinu a zapojila sa do Talibanu, prinesie zvrat. Najdôležitejšie je, že úprimne vyjadrujú svoje sklamanie z toho, že sa im nepodarilo dosiahnuť tento výsledok.
Obhajcovia a ďalší, ktorým záleží na budúcnosti Afganistanu, zdieľajú svoje obavy. Dúfame, že toto vyhlásenie budete čítať pozorne, aby ste poznali skutočnú situáciu na mieste a to, ako afganský ľud prežíva humanitárnu krízu bezprecedentných rozmerov. Teraz je úlohou občianskej spoločnosti a medzinárodného spoločenstva, aby prijali opatrenia v reakcii na toto vyhlásenie. Ako sa pýtali v našom posledný príspevokČo môžeme my obhajcovia urobiť, aby sme čo najskôr prispeli k zvráteniu týchto zákazov smrti? (BAR, 1)
Vyhlásenie Dáždnika afganských ženských lídrov o zákaze Talibanu ženám pracovať v sektore humanitárnych mimovládnych organizácií:
Práva žien NESMÚ byť predmetom vyjednávania medzi Talibanom a medzinárodným spoločenstvom
20 2023 januára
stiahnite si pdf kópiu výpisu"Po stretnutie s Aminou Mohamedovou, DSG Organizácie Spojených národov, ženy plakali.“ (1)
Od augusta 2021 je Taliban zapojený do mocenskej hry s Organizáciou Spojených národov (OSN) a medzinárodným spoločenstvom. Vyjednávacím čipom, ktorý používali, boli práva a životy žien a dievčat.
Séria zákazov porušujúcich práva žien a dievčat sa začala v roku 2021 a v posledných mesiacoch Taliban vydal nariadenia zakazujúce študentkám prístup k vyššie vzdelanie a na ženách z pracuje v humanitárnom sektore mimovládnych organizácií. Ženy a dievčatá už nemôžu chodiť ani na prechádzky po parkoch a závislosť od mužského sprievodu znamená, že ženy sú teraz prakticky väzňami vo svojich domovoch. Ak, ako je pravdepodobné, budú tieto edikty pokračovať, mizogýnne a systematické patriarchálne praktiky Talibanu, ako majú v úmysle, úplne vymažú ženy a dievčatá z afganskej spoločnosti. Zákaz práce žien v humanitárnych mimovládnych organizáciách prichádza aj na pozadí rastúcich útokov a prenasledovania aktivistiek a mimovládnych organizácií vedených ženami, ktoré už mali problémy s nedostatkom financií a zvýšenými represiami. Ak bude zákaz pokračovať, afganské humanitárne organizácie vedené ženami zaniknú, rovnako ako ich ženské osadenstvo. Darcovia a organizácie by mali naďalej platiť svojim afganským zamestnankyniam a financovať svoje organizácie a nemali by podľahnúť tlaku na ich nahradenie mužskými zamestnancami.
Ako zdôraznil desať osobitných postupov OSN z Rady pre ľudské práva prostredníctvom príkazu zakazujúceho ženám pracovať v sektore mimovládnych organizácií Taliban „inštrumentalizuje a prenasleduje ženy a príjemcov kritickej pomoci“. Na pôde Bezpečnostnej rady OSN 12. januára 2023 Uviedol to generálny tajomník OSN že „v Afganistane bezprecedentné, systémové útoky na práva žien a dievčat a porušovanie medzinárodných záväzkov vytvárajú rodový apartheid“. Malo by sa to uznať ako rodové prenasledovanie, zločin proti ľudskosti a ako také trestne stíhať.
Taliban tvrdí, že tieto edikty o práci a vzdelávaní žien sú vecou náboženskej slušnosti. Toto tvrdenie spochybnila Organizácia islamskej spolupráce (OIC) v Záverečnom komuniké z mimoriadneho zasadnutia Výkonného výboru OIC o „Najnovšom vývoji a humanitárnej situácii v Afganistane“, ktoré sa konalo 13. januára 2023 a ktoré vyzvalo de facto afganským orgánom umožniť ženám a dievčatám uplatňovať ich práva a prispieť k sociálnemu a ekonomickému rozvoju afganskej spoločnosti v súlade s právami a povinnosťami, ktoré im zaručuje islam a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv“. V predchádzajúcich vyhláseniach OIC a International Islamic Fiqh Academy (IIFA) opísali zákazy vzdelávania a žien pracujúcich v mimovládnom sektore sú v rozpore s cieľmi islamského práva a konsenzom ummy. OSN a medzinárodné spoločenstvo by sa mali skoordinovať s OIC a vystupovať jednotne, aby vyvíjali tlak na Taliban a zároveň by mali odrážať požiadavky afganských žien a dievčat.
Mnohé I/MVO pozastavili alebo pozastavili svoje programy v Afganistane. Niekoľko agentúr OSN a INGO odsúdili zákaz, považujúc ho za „veľkú ranu pre zraniteľné spoločenstvá, ženy, deti a celú krajinu“. Napriek tomu, že uznali, že zásadnú humanitárnu pomoc nemožno poskytnúť bez humanitárnych pracovníčok, pokračovali v činnostiach zachraňujúcich životy. Dňa 30. decembra 2022 OSN uviedla, že oni a ich humanitárni partneri sú „zaviazaní poskytovať ľuďom v Afganistane služby na záchranu života“ – podľa rezidentského koordinátora OSN v Afganistane, Ramiz Alakbarov.
Niet pochýb o tom, že pomoc je potrebná. Afganistan je zdevastovaný. Podľa generálneho tajomníka o Nórska rada pre utečencov, Jan Egeland, bez pomoci upadne do hladomoru šesť miliónov ľudí, 600,000 13.5 detí bude bez vzdelania, 14.1 milióna ľudí bude bez bezpečnej vody a 15,000 milióna ľudí nebude mať prístup k ochranným službám. Zákaz práce žien v humanitárnych mimovládnych organizáciách nie je len otázkou zamestnania pre 20 XNUMX pracovníčok v mimovládnych organizáciách, ako sa to vykresľuje v niektorých diskusiách. Aby bolo jasné: zabránenie ženám pracovať v sektore mimovládnych organizácií bude mať v afganskej spoločnosti v bezprostrednom aj dlhodobom horizonte zničujúce následky, v dôsledku čoho zomrie oveľa viac ľudí. Kvôli ediktom Talibanu je XNUMX miliónov žien účinne uväznených vo svojich domoch, ktoré žijú úplne závislé na humanitárnej pomoci, aby prežili. Prísna rodová segregácia znamená, že pomoc im nemôžu poskytnúť muži. V tlačovom vyhlásení 11 členov BR OSN 13. januára uviedli, že „ženy sú ústredné a rozhodujúce pre operácie na zmiernenie zúfalej humanitárnej situácie. Majú jedinečné odborné znalosti a prístup k populáciám, ktoré ich mužskí kolegovia nedokážu osloviť, a poskytujú ženám a dievčatám životne dôležitú podporu pri záchrane života. Bez ich účasti na poskytovaní pomoci v Afganistane a základných odborných znalostí nebudú mimovládne organizácie schopné osloviť tých, ktorí to najviac potrebujú, najmä ženy a dievčatá, aby im poskytli materiál a služby na záchranu života. Opakujeme požiadavku Rady adresovanú všetkým stranám, aby umožnili úplný bezpečný a neobmedzený prístup pre humanitárnych aktérov bez ohľadu na pohlavie.
Politická situácia je nasledovná:
- Taliban vyvíja tlak na OSN a medzinárodné spoločenstvo tým, že zakazuje práva žien na prácu a vzdelanie pod falošnou zámienkou šaría.
- OSN a niektoré mimovládne organizácie sú teraz nútené rokovať s de facto úradmi ohrozovaním základných práv žien v záujme záchrannej a kritickej humanitárnej pomoci.
- Táto taktika OSN a medzinárodného spoločenstva neustále zlyháva. Kompromisy dosiahnuté s Talibanom neviedli k žiadnemu zlepšeniu života žien a dievčat, namiesto toho sa situácia každým kompromisom zhoršila. OSN má kvôli kríze páky. Musí to využiť.
Len nekompromisné, koordinované úsilie a tlak budú účinné
V posledných týždňoch sa predstavitelia OSN niekoľkokrát stretli s afganskými úradmi, aby sa pokúsili vyriešiť krízu spôsobenú zákazmi. OSN a jej humanitárni partneri sa zapájajú do intenzívnych vedľajších rokovaní s Talibanom s cieľom vyňať určité sektory a regióny zo zákazu poskytovať pomoc týmto sektorom. Dňa 18. januára niektoré INGO obnovili niektoré zo svojich činností po tom, čo dostali ubezpečenia od predstaviteľov Talibanu, že pracovníčky budú môcť vykonávať svoje povinnosti.
Hoci sú to dobre mienené, od prípadu k prípadu dočasné kompromisy, ktoré Taliban poskytuje OSN alebo INGO, zatvoria akúkoľvek príležitosť na štrukturálne zvrátenie zákazu práva afganských žien na prácu. Zatiaľ čo sa agentúry OSN a mimovládne organizácie snažia pokračovať v poskytovaní kritickej pomoci na záchranu života, musia sa v rámci princípu ľudských práv, solidarity a účinnosti pomoci dôrazne zasadzovať za okamžité, úplné a trvalé zrušenie zákazu. Afganským ženám musí byť umožnené pracovať bez podmienok.
Zástupkyňa generálneho tajomníka OSN (DSG) Amina Mohammed viedla 17. januára delegáciu OSN v Afganistane. Pred návštevou DSG zorganizovalo konzultačné stretnutie s afganskými ženami. Jedna žena poznamenala: „My, afganské sestry, veríme, že návšteva DSG v Afganistane je našou poslednou nádejou! Povedala, že sa stretne s úradmi DfA, aby zákaz zrušili. Stála s nami solidárna a povedala, že ako žena chápe ťažkosti, ktorým čelia afganské ženy. Plakali sme! Plakali sme z frustrácie z nečinnosti UNAMA – Ona je naša posledná nádej“.
Čoskoro navštívi Afganistan aj koordinátor núdzovej pomoci OSN a námestník generálneho tajomníka pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths. Jeho postoj k právam žien a dievčat musí byť jasný. OSN nemôže vyjednávať o právach žien.
Všetky humanitárne aktivity OSN a iných humanitárnych aktérov (okrem tých, ktoré sú kritické a život zachraňujúce) (2) by mala byť pozastavená, kým sa afganské zamestnankyne nebudú môcť vrátiť do práce, vrátane zamestnankýň miestnych mimovládnych organizácií. Okrem toho by sa nemalo s Talibanom rokovať o výnimkách, takéto postupné dohody zabezpečujú štruktúry útlaku. Humanitárna pomoc by sa mala obnoviť, keď budú afganské zamestnankyne schopné pracovať a keď budú mať ženy a dievčatá účinný prístup k pomoci.
– členky Dáždnika afganských ženských lídrov*
*Umbrella of Afghan Women Leaders je platforma vedená afganskými ženami v Afganistane aj v diaspóre. Jedným z cieľov Dáždnika je podporovať solidaritu a koordináciu medzi afganskými ženskými aktivistkami, sieťami a koalíciami v Afganistane aj mimo neho s cieľom udržať hnutie žien pod vedením Talibanu a zlepšiť situáciu afganských žien zabezpečením ich zmysluplného príspevku k sociálnemu a ekonomickému a politický život krajiny.
Poznámky / odkazy
- 17. januára pricestovala do Kábulu delegácia OSN na čele so zástupkyňou generálneho tajomníka (DSG) Aminou Mohammedom, výkonnou riaditeľkou UN Women, Simou Bahousovou a zástupkyňou generálneho tajomníka pre politické záležitosti Khaledom Khiarim, ako aj zástupcom hovorcu OSN Farhanom Haqom. Pred svojou návštevou DSG zorganizovala Amina Mohammed stretnutie s afganskými ženami, kde sa podelili o svoje požiadavky a odporúčania.
- K podpore záchrany života by sa malo pristupovať komplexnejšie. Životy žien a detí budú ohrozené a ohrozené, ak budú mať ženy naďalej zákaz pracovať v sektoroch mimovládnych organizácií. Podľa OCHA, ak zákaz pre pomocné pracovníčky z národných mimovládnych organizácií zostane v platnosti, odhaduje sa, že do konca roka sa počet ďalších úmrtí matiek zvýši zo 4,020 4,131 na 111 22,588 (+ 23,031); počet úmrtí novorodencov sa zvýši z 441 274,631 na 285,140 10,509 (+ 2); a počet ďalších nechcených tehotenstiev sa zvýši z 638 100,000 na 651 100,000 (+ XNUMX XNUMX), XNUMX milióny ľudí nebudú mať žiadny alebo len obmedzený prístup k základným, život zachraňujúcim zdravotníckym službám a miera úmrtnosti matiek (MMR) sa zvýši zo XNUMX úmrtí na XNUMX XNUMX živonarodených na XNUMX/XNUMX XNUMX.
