Anu Das je americká umelkyňa narodená v Indii, ktorej diela, aj keď sú rôznorodé vo forme, sú vždy esteticky obohacujúce a provokujú k zamysleniu. Jej talent vedie k vizuálnej reprezentácii hlboko pociťovaného vnímania množstva problémov, ktoré sú základom výchovy k mieru a poskytujú provokatívne príklady významu umenia pre rozvoj schopností pozorovania a reflexie, ktoré sú tak nevyhnutné pre mierotvorbu.
Medzi jej najkrajšie diela patria šperky, ktoré vznikajú a prenášajú introspekciu do konkrétnych problémov, ktoré si vyžadujú našu pozornosť a konanie. Tu zobrazené náhrdelníky sú inšpirované klimatickou krízou, ktorá ovplyvňuje krásu a udržateľnosť prírodného sveta a hlboké spojenie žien s našou živou Zemou a pocit zodpovednosti za ňu. Ďakujem, Anu, za tieto diela a učenie, ktoré prinášajú. (BAR, 16. júla 2022)
Dcéry Champaran
Názov: „Dcéry Champaranu“, 2021; Materiály: Zvyšky látok, nite, sklenené korálky, farby na látky a nájdené predmetyPopis
„Diara, od slova dija (hlinitá olejová lampa), je oblasť, kde dija nikdy nesvieti. Tu symbolizuje dediny nachádzajúce sa vo vnútri nábreží záplavových oblastí rieky Gandak v Biháre“. -výňatok z „Gendered vulnerabilities in the Diaras“; Zápasy s povodňami v povodí rieky Gandak v Biháre v Indii od Pranita Bhushan Udas, Anjal Prakash a Chanda Gurung Goodrich (z knihy „Egendering Climate Change: Learnings from South Asia“ edited Asha Hans, Nitya Rao, Anjal Prakash & Amrita Patel).
Tento náhrdelník som vytvoril v reakcii na účinky klimatických zmien v okrese West Champaran v Bihar.
Počas britskej kolonizácie pretrvával na indigových plantážach kastový hierarchický systém „Zamindari“. Hoci bol zrušený, keď po nezávislosti nadobudol účinnosť zákon o zemných stropoch, stále existujú hlboko zakorenené sociálne rozdiely. Okrem toho v rámci tohto rozdelenia kást pokračujú rodové predsudky, čo vedie k „nižšiemu podielu žien-vlastníčok pôdy“.
Okres West Champaran v Biháre je jedným z regiónov, kde meniace sa podnebie len ešte viac prehĺbili sociálno-ekonomické nerovnosti pre ženy.
Tí nesú väčšinu bremena. Praktiky vena v domácnostiach s dcérami spolu s tlakom rodiacich synov robia tieto ženy zraniteľnými.
Nielenže sa musia vyrovnať so spoločenskými nerovnosťami, ale aj s vplyvom extrémnej klímy v už aj tak náchylnej na záplavy „diare“.
Brahma Kamal
Názov: Brahma KamalPopis
Odkedy vyrábam šperky zobrazujúce klimatické zmeny, často si seba predstavujem v krajinách spustošených katastrofami a ich dopadmi na zraniteľné komunity. Tieto pocity sa premietajú do diel, ktoré vytváram.
Tieto 2 náhrdelníky sú o himalájskom štáte Uttarakhand v Indii. Často označovaná ako „Devabhumi“ alebo „Krajina bohov“, má odkazy na prehistorické časy. Teraz je to „horúce miesto“ klimatických zmien!
Počas školy v Dehradune, hlavnom meste štátu, som nemal veľa príležitostí preskúmať Uttarakhand. Na jednodňové výlety sme chodili len do neďalekého mestečka Mussoorie, jelenej oblasti Malsi a Tigrích vodopádov.
Keď o tom premýšľam, pamätám si, že som tú úchvatnú krajinu videl iba v bollywoodskych filmochJ
-Ľadovcové jazerá, zasnežené hory, prúdy, ktoré sa zbiehajú do mocných riek ako Ganga a Yamuna a hlboké pôvabné údolia plné divokých ruží, rododendronov a Brahma Kamal!
Čo je však dôležitejšie, pamätám si, ako ženy z Uttarakhandu inšpirovali celý národ slávnym hnutím Chipko! Keď v 70-tych rokoch došlo k rozsiahlemu odlesňovaniu, ženy z celého regiónu Kumaon sa zišli, aby objímali stromy a odmietli ich vyrúbať kvôli ťažbe dreva! Ženy v tomto regióne už po generácie prispievajú svojou rolou poľnohospodárskych robotníčok a pestovateľov. Tieto nebojácne, pracovité a odolné ženy a dievčatá sú chrbtovou kosťou Uttarakhandu. Teraz, keď je tento himalájsky región devastovaný dôsledkami zmeny klímy, ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné, keďže stále existujú hlboko zakorenené sociálne rozdiely.
„Povodne, prietrže mračien, prívalové povodne, záplavy ľadovcových jazier, krupobitie, nedostatok vody, sucho, padajúce kamene, zosuvy pôdy, prúdenie bahna a lesné požiare sú často hlásené v jednej alebo druhej časti štátu. („Dynamika rodu a premenlivosť klímy: Mapovanie väzieb v povodí hornej Gangy v Uttarkhande v Indii; Vani Rijhwani, Divya Sharma, Neha Khandekar, Roshan Radhod a Mini Govindan: Z knihy „Egendering Climate Change: Learnings from South Asia“ ).
Tieto náhrdelníky venujem ženám a dievčatám z Uttarakhandu.
Anu Das, jún 2022
Ozveny Gandhary
„Echoes of Gandhara“, 2022 (vpredu); Použité materiály: látky, sklenené perly, plstené perly a recyklované časti šperkovPopis
Výroba tohto náhrdelníka bola pre mňa veľmi emotívna z niekoľkých dôvodov. Zaoberal som sa účinkami zmeny klímy na najviac postihnuté komunity v povodí Indu, najmä v provinciách Pandžáb a Khyber Pakhtunkhwa.
Pri čítaní o tomto regióne v „Zraniteľnosti a odolnosti miestnych žien voči klimatickým zmenám v povodí Indu“ (Saqib Shakeel Abbasi et al.) v článku uverejnenom v „Podnecovanie klimatických zmien: Lekcie z južnej Ázie“ – som sa dozvedel, že to bolo predtým nazývaná Severozápadná pohraničná provincia, odkiaľ boli moji predkovia!
V mysli sa mi okamžite vynorili obrazy mojej mamy a starej mamy. Na svoju mamu mám veľmi málo spomienok a len hŕstka mojej starej mamy z otcovej strany mi bola odovzdaná od otca a sestry. Počul som o ich prežití v drsnej krajine a ich bojoch o prežitie. Počul som však aj o očarujúcich spomienkach – „na ulice a bazáre plné výrazných vôní šišiek, fíg, marhúľ a broskýň“ od mojej sestry.
Tento náhrdelník je pre mňa sčasti cestovaním späť v čase vtedajšej Severozápadnej pohraničnej provincie. Ale čo je najdôležitejšie, oddanosť ženám, ktoré žijú v týchto regiónoch nazývaných Khyber Pakhtunkhwa. Teraz som čítal o extrémne sa meniacej klíme a nerovnostiach, ktorým čelia v týchto už tak chudobných krajinách. Ale tiež som čítal o ich odolnosti!
